Thursday , September 24 2020
Home / slovakia / Hypotéky opäť zlacneli, no vinoril sa nový trouble

Hypotéky opäť zlacneli, no vinoril sa nový trouble



[ad_1]

Slováci si na bývanie požičali EUR 20 billion per market.

Od začiatku septembra ponúkajú dvyce na Slovensku hypoteky s rovnakým úrokom without ohľadu na dĺžku viazanosti. Kým v UniCredit Bank je možné zobrať si úver na bývanie s úrokom 0.89 Percenta s viazanosťou na jeden až desať rokov, v Poštovej Banke núkajú, gentlemen na jovni jedného Percenta a to po dobu piatich rokov.

Dlhé roky pritom platilo, že čím dlhšia fixácia, tým vyššie splátky. Dnes je for aj toto Pravidlo minulosťou. Ekonómovia za týmto Krokom vidia hlavne snahu zaujať a získať nových clientov.

Otázkou však je, či na Slovensku ešte vôbec sú ľudia, ktorí by hypotéky nielen chceli, ale ich aj vedeli splácať.

Spadnú úroky na historickú nulu?

Este pred piatimi rokmi boli úrokové sadzby na úrovni štyroch až piatich percentách.

Pod znižovanie sa podpísali kroky Európskej centrálnej banky, ktorá sa po prepuknutí krízy v roku 2008 snažila ekonomiku oživiС— dostupnejšími pôžičkami. Komerčné banky tak majú prístup k "lacným" peniazom a dokážu zarobiť aj na nízkych úrokoch.

"Náklady na hypotéku za jednopercentný úrok sú pre banky vďaka tomu takmer nil percent," potvrdzuje Juraj Karpiš z pravicového Inštitútu economických a spoločenských analýz (INESS).

The doconca is living ísť ešte niche.

Centrálna banka totiž núti komerčné banky, aby peniaze nedžali, ale posunuli ich ďalej a to tak, 0,4 Percenta. After novom navyše klesne na 0.5 Percenta. Nothing in the context of hypothecation môže oplatiť. Oh Bude toľko nadbytočnej liquidity aj na Slovensku, úroky môžu ešte ďalej klesať týmto smerom.

Lacnejšie hypothetical. Ale pre koho?

Hypotekárne úroky klesajú for nothing in the city otázka, či existujú na trhu ešte clienti, ktorí sú schopní svoje dlžoby aj splácať. Ekonómovia nevidia situácia veľmi ružovo.

'Je pravdepodobné, že kvalitní dlžníci sa for vyčerpali. Pri prípadnom raste úrokov je Preto možné očakávať problemy väčšieho množstva domácností dlhy splácať, “tvrdí Karpiš.

Dodáva, že v trhovom systéme by nízke úroky bez viazanosti neboli možné, keby inflationácia dosiahla tri percentá. "Nikto racionálny by totiž za menej, ne je Miera cenovej inflácie, nebol ochotný peniaze požičať," poznamenal Karpiš.

Banky by totiž kvôli znehodnoteniu peňazí od dlžníkov dostali reálne menej, ne im požičali. "Práve týmto spôsobom centrálne banky nafukujú bubliny a zlákajú ľudí do dlhových pascí," pokračuje analytik.

Podľa ekonómov je pri tom len otázka času, keď začne rásť inflationácia a centrálne banky a dostanú do dilemy: buď zvýšiť úroky alebo porušiť svoje inflačné ciele. Za zdravý inflačný cieľ sa for dlhšie považuje zdražovanie na úrovni dvoch percent. Nižšia inflácia podľa centrálnych bankárov škodí ekonomike, pretože klesá motivácia investovať – ​​stačí držať peniaze na účte, keďže ich inflácia neznehodnocuje.

Vysoká inflácia zase prináša riziko, ze sa vymkne spod control – mena prestane byť pre ľudí dôveryhodná a tak si za reálne výrobky pýtajú čoraz viac.

Napríklad Slovenská centrálna banka podľa Karpiša for inflačný cieľ porušuje, keďže cenová inflácia na Slovensku je for takmer 3 per cent, mzdy rastú o 10 per cent a napriek tomu stále máme nulový základný úrok.

Ak sa Vám článok páčil, podporte nás.
Slobodné media a nezávislá journalism existujú aj vďaka Customs.

[ad_2]
Source link